o Belle ...
Plemeno : Border kólia
Dátum narodenia 28.4.2011
Meno: Bella Aramis
Pohlavie : fena ♀
Číslo čipu : 900182000207039
DBK,DLK,OCD: plánujeme
Vzhľad:
Farba: čierno-biela
Dĺžka srsti: stredne dlhá strsť
Výška : 49cm
Váha : 15kg
Majiteľ: Michaela Baranová
Povaha: Belčina povaha je zložitá. Je to huncút v koži srnky. Pes ,ktorý nevie kontrolovať svoje emócie ,pocity,nálady a stále musí so sebou niečo robiť. Jej povaha od malička sa vyvíjala v rôznych častiach. Najskôr to bolo neskrotné torpédo ,ktoré v jej "hravých" chvíľkach nebola šanca chytiť , v kuse sa sústredila na prácu so mnou a nikdy ma nespustila z očí . V jej "strednom-pubertálnom" veku to bol flegmatický pes ,ktorý ma mal nonstop na háku . Čo sa jej nepáčilo to nerobila , do čoho mala chuť tak sa pustila .Túto časť som nemala v láske . Bola veľmi bojazlivá ,bála sa nových psov a nikomu nedôverovala. Jej chuť do práce sa zmenila na pasivitu a radšej mala maznanie sa alebo vyľahovanie sa pri paničke .Nastúpila 3. etapa jej vyvíjajúcej sa povahy a tá je neopísateľná ! Jej neskutočná chuť sa učiť nové veci,objavovať svet , spoznávať nových ľudí/psov , úplne ma očarila ! Rýchlosť a práca v agility sa konečne dala nazvať tímovou .Typická šialená povaha pre borderky sa zdvojnásobila a ja som ju nespoznávala. Je ako malé bláznivé šteňa ,ktoré musí so sebou nonstop narábať .Prekvapovala ma samými novými vecami . Niekedy som sa divila ,či ju nevymenili .Objavili sa v nej i vlohy v pasení ,ktoré mala po otcovi a chuť do práce ,ktorú zdedila po matke (športovná kynológia).
Pár slov na záver : Síce jej povaha bola od malička zložitá no nikdy by som ju nevymenila za nič ! Jej láska a posadnutosť sa nedá nahradiť snáď ničím ! Ľúbim ju takú aká je a nič na nej nechcem meniť !
Ako sme sa našli ? ...
Všetko to začalo v roku 2010 do tej doby som nemala vlastného psíka ,tak som prosila rodičov aby sme si zaobstarali ďalšieho psíka . Dlho sme rozmýšlali aké plemeno bude pre nás vhodné , lenže ja som vždy túžila po psovi plnej energie . Ako som tak listovala v knižkach a pozerala si dané obrázky natrafila som na bielo-čierne čudo názvom Border Kólia . Toto plemeno sa mi okamžite zapáčilo a tak sa začalo veľké hľadanie po internete.
Snažili sme sa nájsť čo najkrajšie štšniatko ale aj aby nebolo veľmi ďaleko . A tak sme natrafili na Sendy . Keď sme si išli do Podolínca po ňu doniesli 2 šteniatka jedno takmer cele čierne okrem lisinky a chvostíka a druhé bolo o niečo belšie . V tom momente ked som zbadala ako sa ta mala čierno biela guľa rúti ku mne objavil sa vo mne divný ale zato úžasný pocit ! Hneď som sa royhodla pre malú borderku menom Sendy . život s ňou bol krásny , plný zážitkou . Ona ho spríjemňovala nám a my zase jej . Lenže všetko sa to skomplikovalo v septembri keď nám veterinár oznámil že ma pruh . Týždeň na to sme išli na operáciu . Operácia prebiehla bez hocjakých komplikácií. Život šiel ďalej .Začali sme trénovať i Agility a poslušnosť. Lenže v polovičke Októbra som sa so sendy hrala , v tom keď som ju zavrela do ohrady ľahla si na zem a začala sa triasť , začala jej tiecť pena z úst a cca po minúte sa postavila a pozerala ďalej . Veterinárovi bolo jasné že je to EPILEPSIA . Toto ochorenie sa so sendy ťahalo až do 26.4.2011 kde dostala porážku a zomrela.....V hrudi mi búšilo srdce ako nepríčetne , jej hlas sa navždy stratil ?, kde je ? , uvidím ešte niekedy tú guľu plnú enrgie ? prečo práve ona ? tieto otázky mi výrili hlavou . Rosičia a priateľia mi hovorili aby som si zaobstarala ďalšieho psíka , lenže ja som nechcela stále som vedela že ona je pri mne ....
Snažili sme sa nájsť čo najkrajšie štšniatko ale aj aby nebolo veľmi ďaleko . A tak sme natrafili na Sendy . Keď sme si išli do Podolínca po ňu doniesli 2 šteniatka jedno takmer cele čierne okrem lisinky a chvostíka a druhé bolo o niečo belšie . V tom momente ked som zbadala ako sa ta mala čierno biela guľa rúti ku mne objavil sa vo mne divný ale zato úžasný pocit ! Hneď som sa royhodla pre malú borderku menom Sendy . život s ňou bol krásny , plný zážitkou . Ona ho spríjemňovala nám a my zase jej . Lenže všetko sa to skomplikovalo v septembri keď nám veterinár oznámil že ma pruh . Týždeň na to sme išli na operáciu . Operácia prebiehla bez hocjakých komplikácií. Život šiel ďalej .Začali sme trénovať i Agility a poslušnosť. Lenže v polovičke Októbra som sa so sendy hrala , v tom keď som ju zavrela do ohrady ľahla si na zem a začala sa triasť , začala jej tiecť pena z úst a cca po minúte sa postavila a pozerala ďalej . Veterinárovi bolo jasné že je to EPILEPSIA . Toto ochorenie sa so sendy ťahalo až do 26.4.2011 kde dostala porážku a zomrela.....V hrudi mi búšilo srdce ako nepríčetne , jej hlas sa navždy stratil ?, kde je ? , uvidím ešte niekedy tú guľu plnú enrgie ? prečo práve ona ? tieto otázky mi výrili hlavou . Rosičia a priateľia mi hovorili aby som si zaobstarala ďalšieho psíka , lenže ja som nechcela stále som vedela že ona je pri mne ....
Lenže začiatkom prázdnin som si povedala ako budem tráviť prázdniny bez štvornohého priateľa ? A tak som znovu začala hľadať psíka lenže stále ma to ťahalo k BOC a tak sme našli malú Belinku z Čadce ,rodičia ma od toho odhovárali ,že je to ďaleko , lenže ja som sa už od prvého počiatku do nej zamilovala . A tak začalo veľké presviedčanie rodičov .Každý večer som pozerala ich fotky a želala si aby sa môj sen splnil. Napokon sa to podarilo , už len trebalo zavolať a tak sme zavolali tým majiteľom a povedali že dve fenky sú voľné ,len ako si vybrať keď som ich nevidela tak sme to nechali na náhode . Keďže mali cestu do Kežmarku dohodli sme sa , že sa tam stretneme . Cesta do Kežmarku bola pre mňa neskutočne dlhá a netrpezlivá ale v tom momente keď som uvidela tú malú čierno-bielu guľičku čakať, hňeď som sa k nej rozutekala . Hneď od začiatku sme si padli do oka . A tak sa začal náš spoločný tímový život .Keďže to bol vrh B,šteniatko dostalo meno Bella. Vymýšľala som rôzne mená ako by sa mohla volať ,no nakoniec sa mi jej meno Bella tak zapáčilo ,že som jej ho nechala .
Keďže som predtým robila agility len amatérsky tak som sa snažila nájsť nejaký agility klub a tak som natrafila na MKA Tatry Poprad . Som šťastná, že tá malá čierno-biela strela je už len moja a bude navždy !!!
Keďže som predtým robila agility len amatérsky tak som sa snažila nájsť nejaký agility klub a tak som natrafila na MKA Tatry Poprad . Som šťastná, že tá malá čierno-biela strela je už len moja a bude navždy !!!